Zmarila jednu z kontrol, zatajila psy, neskoro ich dala očkovať. Chov jej aj tak zaregistrovali.
Žili v špine a pritesných priestoroch.
vedúci redaktor spravodajstva
Nemecký chovateľ Thomas Stubbe pri preberaní spätne odkúpených psov priamo v Balogu nad Ipľom. (Zdroj: Archív H. B.)
KOŠICE, VEĽKÝ KRTÍŠ. Dvaja ministri a vedenie Policajného zboru SR sľubovali v polovici júna na spoločnej tlačovej konferencii nekompromisné pritvrdenie voči nelegálnym chovom, množiarňam a týraniu zvierat.
Niekdajší košický aktivista, istý čas aj mestský poslanec a zanietený chovateľ psov Henrich Burdiga zo známej kynologickej rodiny mal už o pár týždňov neskôr osobnú negatívnu skúsenosť s tým, ako sa sľuby politikov v praxi nie vždy premieňajú na reálne skutky.
Regionálnych veterinárov podnetom upozornil na kontroverzný chov čínskych chocholatých psov.
Inšpekcia síce potvrdila, že psy sú chované v nehygienických a priestorovo absolútne nevyhovujúcich priestoroch, ale napriek tomu aj napriek niekoľkým ďalším zásadným okolnostiam chov aj tak získal registráciu.
Našiel špinavé priestory i zvieratá
Celý prípad sa začal odvíjať od jednej z výstav. Burdiga si tam všimol čínskych chocholatých psov chovateľky Mariny Lozikovej, ktorá žije v obci Balog nad Ipľom v okrese Veľký Krtíš.
Keďže sám chová toto isté plemeno, postrehol, že s jej psíkmi nie je niečo v poriadku z hľadiska hygieny. Mal podozrenie na zanedbanú starostlivosť o ne.
Aj na základe podnetov od iných chovateľov ho Klub chovateľov čínskych chocholatých psov poveril ako podpredsedu podať podnet na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu (RVPS) Veľký Krtíš, aby chovné priestory Lozikovej v Balogu nad Ipľom preverila.
Ako sa dozvedel, veterinárny inšpektor z odboru zdravia a ochrany zvierat chcel pôvodne vykonať kontrolu 30. júna, ale majiteľka mu oznámila, že nie je doma. Uskutočnila sa teda na druhý deň 1. júla.
V zápisnici z kontroly sa uvádza, že sa na mieste nachádzalo sedemnásť psov, z toho trinásť čínskych chocholatých. Boli umiestnené v troch izbách rodinného domu, ktoré mali spolu rozlohu 29 metrov štvorcových, a niektoré mali na srsti zaschnutú špinu.
Zvieratá boli podľa inšpektora „v relatívne dobrom fyziologickom a výživnom stave bez známok ochorenia”. Všetky mali svoj pas, boli označené mikročipmi a zaočkované proti besnote.
V chovnom priestore nenašiel žiadne nečistoty, výkaly ani ostré predmety, ktoré by mohli spôsobiť poranenie. Betónová podlaha a linoleum však boli znečistené a špinavé bez pravidelného udržiavania.
Majiteľka sa síce vyjadrila, že psíky sú denne vypúšťané do dvora, aby sa im zabezpečil dostatočný pohyb, ale zároveň, že v oplotení sú diery a hrozí ich útek. V zápisnici sa tento zjavný rozpor nijako bližšie nevysvetľuje, len sa tam spomína, že je potrebná oprava oplotenia.
Štyri psy boli držané po dva v absolútne neprijateľne malých klietkach. (zdroj: RVPS)
V dome sa tlačili, štyri boli v klietkach
Ako vyplýva zo zápisnice, štyri psy chovala Loziková v klietkach po dvoch s rozmermi 0,8 x 0,8 metra (0,64 metra štvorcového).
Veterinár to označil za neprípustné, lebo pri veľkosti psa do 5 kilogramov musí mať každý zabezpečený priestor minimálne s plochou 3,5 metra štvorcového (m2). V klietke to na jedného vychádzalo len na 0,32 m2, teda ani nie na desatinu požadovanej plochy.
Netiesnili sa len spomínané štyri zvieratá v klietkach, ale všetky. Pri sedemnástich psoch a ploche 29 m2 totiž vychádza na jedného len 1,7 m2, čiže iba polovica prípustnej minimálnej plochy.
Kontrolór RVPS nariadil chovateľke ako opatrenia dať si zaregistrovať chov, výrazne zlepšiť starostlivosť o zvieratá, čistotu i hygienu, opraviť oplotenie, urobiť oplotený voľný výbeh s rozmermi 20 x 10 metrov (200 m2), odstrániť klietky a pre agresívnejšie psy vytvoriť miesto s plochou aspoň 3,5 m2 pre jedného.
Žiadneho psa jej teda neodobrali.
Burdiga má ako oznamovateľ k dispozícii výsledky kontroly aj s fotodokumentáciou.
„Štátny inšpektor zaistil dôkazy nielen o hrubom zanedbaní starostlivosti. Fotografie z kontrol zachytávajú nehumánne podmienky. Niektoré psy pravdepodobne nikdy alebo niekoľko mesiacov nevideli slnko, neboli venčené, nemali žiaden pohyb,” komentoval zistenia.
Zmarila kontrolu, nepustila ju ani s policajtmi
K zápisnici bol pripojený aj zoznam sedemnástich psov s číslami čipov, menami a dátumami narodenia, ktorý Košičan zverejnil na sociálnej sieti.
„Chovatelia si v nasledujúcich dňoch všimli, že v zozname chýba najmenej sedem psov, ktoré Loziková kúpila a vystavovala. Kontaktovali ma, lebo sa obávali o ich osud, vyvolávalo to u nich strach a paniku.”
Burdiga preto vycestoval do Veľkého Krtíša a osobne podal ďalší podnet na RVPS s podozrením na zatajenie psov zo strany chovateľky počas prvej kontroly.
Ráno 9. júla šiel veterinárny inšpektor na základe tohto podnetu na neohlásenú kontrolu. Chovateľka v telefonickom rozhovore tvrdila, že je v práci. Kontrola sa teda neuskutočnila.
Svedkovia v obci ju však videli doma a všimol si ju aj priamo v Balogu nad Ipľom prítomný Košičan. Informoval RVPS a jej pracovník sa ešte v ten istý deň vybral na kontrolu opäť, ale už za asistencie polície.
Loziková však opäť neotvárala a zatajovala sa. Usvedčil ju vlastný syn, ktorý sa vracal domov z obchodu. Potvrdil, že mama je doma.
Kontrolu ani policajtov dnu nepustila, čím podľa Burdigu vedome zmarila výkon úradnej kontroly, hoci zákon o veterinárnej starostlivosti prikazuje chovateľom umožniť kontrolórom vstup na pozemok a do chovných priestorov.
„Len prehĺbila podozrenia. Ak by nemala čo skrývať, tak otvorí bránu a preukáže, že nemá doma ukrytých ďalších psov, ktorých pri prvej kontrole 1. júla zatajila, a že podmienky chovu zlepšila,” popisoval.
Veterinárneho inšpektora ani asistujúcich policajtov nepustila chovateľka 9. júla na svoj pozemok, čím zmarila neohlásenú kontrolu. (zdroj: Archív H. B.)
Zaočkovala ich, až keď sa dozvedela o kontrole
Burdiga a ďalší chovatelia neskôr zistili z verejne dostupného Centrálneho registra spoločenských zvierat SR, prečo sa pravdepodobne vyhla už chystanej prvej kontrole dopoludnia 30. júna.
„Nemala totiž ešte v tom čase zaočkovaných dvanásť zvierat proti besnote. V zmysle zákona je povinné mať zaočkované psy staršie ako tri mesiace. Päť psov nebolo ani začipovaných, čo sa robí pri prvom očkovaní proti iným infekčným chorobám ešte v skoršom veku,” ozrejmil košický chovateľ.
Očkovanie a začipovanie jej psov až v neskorších hodinách 30. júna, teda len deň pred prvou kontrolou 1. júla, mu potvrdil priamo aj veterinár zo Šiah, ktorý ich vykonával.
Z registra tiež vyplýva, že šteňatá neboli prvýkrát zaočkované proti besnote ešte aj viac ako pol roka po zákonom stanovenom čase. Iným psom zas chýbalo opakované očkovanie rok či dva po uplynutí účinnosti prvej podanej vakcíny.
„Kontrolór musel vidieť, aké množstvo psov má úplne nový očkovací preukaz a vedieť, že boli očkované prvýkrát extrémne neskôr, ako predpisuje zákon. Napriek tomu to odignoroval, hoci mu muselo byť jasné, že dala také množstvo psov zaočkovať a začipovať až po tom, ako sa jej ohlásil na kontrolu,” kritizoval Burdiga.
Ako doplnil, do zápisnice z kontroly 1. júla pritom nepochopiteľne napísal len to, že všetky zvieratá majú svoj pas, sú zaočkované proti besnote a začipované.
Zápis z Centrálneho registra spoločenských psov SR preukazuje, že jeden zo psov bol prvýkrát zaočkovaný proti besnote až ako vyše 10-mesačný, hoci zákon prikazuje, že musia byť zaočkované staršie ako tri mesiace. (zdroj: CRSZ SR)
Zhrození chovatelia spätne odkúpili psov
Keď sa chovatelia dozvedeli o priebehu kontrol a že Lozikovej neodobrali žiadneho psa, rozhodli sa konať sami.
Thomas Stubbe i Annerose Demski z Nemecka a Iana Kadoshnikova zo Srbska v spolupráci so slovenskými chovateľmi dosiahli napokon po zložitých vyjednávaniach spätné odkúpenie zvierat, ktoré jej kedysi predali.
Stubbe pricestoval osobne 13. júla do Balogu nad Ipľom, aby priamo z domu chovateľky odviezol psov do Nemecka.
Burdiga bol v tom čase na výstave psov v hlavnom meste Bosny a Hercegoviny Sarajeve, a tak za neho prišla ďalšie zviera prevziať v mene srbskej chovateľky pani Zuzana z Košíc.
Stubbe odovzdal Lozikovej peniaze pred jej domom, prepočítala ich a odovzdala mu dvoch psov. Jedného získala predtým od neho a druhého prevzal za nemeckú kolegyňu. Tá sa eminentne usilovala aj o vrátenie ďalšieho svojho pôvodného psa, ale toho už jeho súčasná majiteľka odmietla vydať.
Pani Zuzana zas vyplatila a prevzala psa takisto aj s rodokmeňom z poverenia Srbky Kadoshnikovej.
„Zuzana opísala celý proces ako mimoriadne napätý a zvažovala aj privolanie polície. Pohľad na psov v totálne žalostnom stave i neznesiteľnom smrade však nútil každého utiecť z tohto pekla čo najskôr a nezdržiavať celý proces. To mi potvrdil aj Stubbe,” konštatoval košický chovateľ.
Chovateľka prepočítava peniaze za predaj psov ich pôvodným zahraničným majiteľom. Tých predtým pri kontrole veterinárnemu inšpektorovi nepriznala. (zdroj: Archív H. B.)
Veterinári zistili zlý stav zvierat
Podľa ich vyjadrení „všade bola špina, nevýslovný smrad z výkalov a moču… Psy pokryté špinou, výkalmi, s kožnými defektmi, zapálenými ušami, množstvom parazitov, seboroickou pokožkou s léziami, hyperemickou sliznicou, škrabancami, kúsancami, vytrhnutou chýbajúcou srsťou a podobne”.
Dodal, že to potvrdili aj vyšetrenia veterinárnymi lekármi po príjazde do Košíc a Nemecka.
Košická veterinárka zaznamenala do protokolu o vyšetrení, že „zdravotný stav zvieraťa nie je vyhovujúci” a bolo podľa nej zrejme chované „v nevyhovujúcich, nehygienických podmienkach bez potrebnej starostlivosti”.
Zdôraznila, že psy tohto plemena vyžadujú adekvátnu starostlivosť o kožu a srsť, ktorá u tohto zvieraťa absentovala, resp. bola výrazne zanedbaná.
„Pigmentácia nasvedčuje, že zviera bolo chované v uzavretom priestore so žiadnym/minimálnym pobytom v exteriéri, bez slnka,” napísala.
Ako na záver uviedla, keďže sa majú v spomínanej množiarni nachádzať ďalšie zvieratá, môžu byť v podobnom alebo ešte výrazne horšom klinickom stave, ak sú chované v rovnakých podmienkach a bez adekvátnej starostlivosti.
„Preto odporúčam klinické vyšetrenie aj ostatných zvierat tohto chovu,” uzavrela veterinárka.
Ucho psa na klinike krátko po prevezení do Nemecka. “Extrémne zanesené, zanedbané a zapálené, to som nevidel ani u psov z ulice,” komentuje košický chovateľ Henrich Burdiga. (zdroj: Archív H. B.)
Pri druhej kontrole videl výrazné zlepšenie
Veterinárny inšpektor vykonal 16. júla opätovnú kontrolu, či chovateľka odstránila nedostatky a splnila stanovené opatrenia. Na rozdiel od košickej veterinárky však dospel k tomu, že RVPS Veľký Krtíš nebude odporúčať žiadne klinické prehliadky zvierat.
Vyhodnotil, že v chove nastalo výrazne zlepšenie starostlivosti o zvieratá a hygieny v chovných priestoroch. „Psíky boli umyté, vyčesané, ostrihané. Priestory boli umyté, vyčistené, vetrané, už nebolo cítiť tak silný zápach.”
Až v tomto druhom protokole spomenul „silný zápach” a podrobnejšie rozviedol stav zvierat v čase prvej kontroly: „Znečistená a polepená srsť od moču a výkalov, zvieratá neboli pravidelne kúpané, česané, strihané, venčené.”
Loziková už odstránila malé klietky, v ktorých boli držané štyri psy. Urobila vonku novú oplotenú a zatrávnenú voliéru s plochou 6,8 x 13,2 metra, teda 89,76 m2, ktorá umožní voľný pohyb zvierat a zabráni ich úniku mimo pozemku.
V opatrení však požadoval, aby mala plocha na voľný pohyb až 200 m2, čiže viac ako dvojnásobnú rozlohu oproti zrealizovanej.
Uzavrel to tak, že v rámci možností splnila požiadavky z jeho opatrení.
Chov zaregistrovali
Zaprotokoloval tiež, že 16. júla mu majiteľka umožnila kontrolu pivničných priestorov, či sa tam nenachádza sedem ukrývaných psov, čo pri neohlásenej kontrole 9. júla odmietla. Nezistil „prítomnosť žiadnych skrývaných zvierat”.
Minimálne troch psov, ktorých si medzitým prevzali pôvodní majitelia 13. júla a ktorých chovateľka pri kontrole 1. júla neukázala, však v dome už v tom čase ani nájsť nemohol.
Hoci Burdigov podnet vyhodnotil veterinárny inšpektor ako opodstatnený, na základe zistení z tejto dodatočnej kontroly konštatoval, že „pre zvieratá boli vytvorené podmienky umožňujúce ich pohodu s ohľadom na druh zvieraťa, stupeň vývoja, prispôsobenia sa, a zaručí ich dobrý zdravotný stav a fyziologické potreby, dostatočnú voľnosť pohybu a sociálne vzťahy”.
RVPS Veľký Krtíš sa preto rozhodla zaregistrovať Lozikovej chovné zariadenie pre chov čínskych chocholatých psov v Balogu nad Ipľom.
Veľa porušení, ale žiadna pokuta
„Nielen ja, ale ani chovatelia z Nemecka, Srbska a ďalší kynológovia absolútne nechápu, ako toto preukázateľne nevyhovujúce prostredie mohol inšpektor schváliť ako chovné zariadenie,” poznamenal Burdiga.
Rozhorčilo ho aj to, že jej dokonca v žiadnom z jasných prípadov spáchania priestupkov neuložil ani jednu pokutu.
„V zákone je zakotvená povinnosť vlastníka alebo držiteľa zvieraťa zabezpečiť včasnú vakcináciu a revakcináciu proti besnote. Ďalej sa v ňom uvádza, že za nesplnenie tejto povinnosti uloží orgán veterinárnej správy fyzickej osobe pokutu od 400 do 1 000 eur. To sa nestalo.”
Neuložil ani poriadkovú pokutu od 100 do 400 eur za to, že chovateľka pri inšpekcii zvierat 9. júla neumožnila vstup kontrolórovi na svoj pozemok, resp. 1. júla nepredviedla všetky chované zvieratá.
Nedodržala podľa neho ani viaceré ďalšie povinnosti, vyplývajúce zo zákona i vyhlášky, ktorá upravuje podrobnosti o ochrane spoločenských zvierat.
„Neuloženie pokút je o to nepochopiteľnejšie, že kontrolór sám vyhodnotil môj podnet ako opodstatnený a zistil nedostatky. A to už nehovorím o tom, ako si dokázal nevšimnúť, že toľko psov nebolo tak dlho začipovaných a zaočkovaných,” doplnil Burdiga.
Pokračoval, že „odignoroval aj kontrolu vedenia povinnej dokumentácie a dokonca takúto základnú vec z nepochopiteľných dôvodov nevyžadoval od chovateľky ani pri schvaľovaní registrovaného chovu. Presne z tejto dokumentácie by však už pri prvej kontrole zistil potrebné informácie”.
Je presvedčený, a podľa neho nie sám, že keby inšpektor všetky tieto veci riadne skontroloval v zmysle zákona a vyhlášky, tak by nikdy nemohol toto chovné zariadenie schváliť.
Zopakoval, že veterinárni lekári v zahraničí aj na Slovensku krátko po spätnom odkúpení troch psov konštatovali hrubé zanedbanie starostlivosti, pričom jeden z dvoch privezených do Nemecka bol v život ohrozujúcom stave.
O toho tretieho sa Burdiga sám staral po premiestnení do Košíc niekoľko dní, takže „z prvej ruky viem, ako žalostne na tom bol”. Neskôr ho osobne odviezol staronovej majiteľke do Srbska.
„O všetkých skutočnostiach som informoval RVPS Veľký Krtíš a prosil ich, aby nariadili alebo aspoň odporučili klinické vyšetrenie všetkých sedemnástich psov, keďže to veterinári považovali za potrebné. Neurobili to.”
Od Štátnej veterinárnej a potravinovej správy sa Korzáru doteraz nepodarilo získať napriek opakovaným žiadostiam žiadne vyjadrenie od pondelka minulého týždňa.
Pritom podľa našich informácií z RVPS Veľký Krtíš zaslali svojmu nadriadenému orgánu odpovede k tomuto prípadu ešte minulý týždeň v stredu.
Na našu žiadosť o vyjadrenie nereagovala zatiaľ ani chovateľka Loziková.
Inde zasiahli a psy odobrali
Burdiga pripomenul, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer), policajná prezidentka Jana Maškarová i ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Martin Chudý vyhlásili na spoločnej tlačovej konferencii 16. júna, že štátne orgány pritvrdia voči nelegálnym chovom, množiarňam a týraniu zvierat.
„No a krátko nato príde inšpektor RVPS do takejto množiarne s katastrofálnymi podmienkami pre život psov, kde neboli dodržané viaceré ustanovenia zákona i vyhlášky, vrátane povinného očkovania, ale namiesto odobratia zvierat a pokutovania zaregistruje chov. V tomto prípade už slová politikov a kompetentných funkcionárov neplatia?” pýtal sa.
Poukázal pritom na medializovaný a vopred neohlásený zásah spred vyše týždňa v obci Budča (okres Zvolen). Tam regionálna veterinárna správa našla podľa portálu MY Zvolen v registrovanom chove 186 zvierat.
Keďže zistili nedostatky a okrem iného i absenciu venčenia či nevypúšťanie z kotercov, rovno odobrali z nevyhovujúcich podmienok 32 psov v spolupráci s občianskymi združeniami.
Aktuality.sk sa zas pred pár dňami vrátili k rozsiahlej policajnej akcii Dráp zo začiatku júna na Hornej Nitre, počas ktorej skontrolovali 853 psov. Práve po nej vyhlásili politici boj proti nezodpovedným chovateľom a nelegálnym množiteľom.
Po odhalení najväčšieho nelegálneho chovu v histórii Slovenska zhabali v spolupráci s regionálnymi veterinármi z dvoch množiarní v okrese Prievidza dovedna 305 jedincov v zlom zdravotnom a psychickom stave, lebo žili v nevhodných hygienických a priestorových podmienkach.
Prebralo ich desať útulkov v rámci celého Slovenska, pričom 89 psov s prevahou šteniat priviezli do košickej Malej Farmy, kde sa po povinnej 21-dňovej karanténe rozbehla adopcia.
Originál hlavného článku nájdete na stránkach denníka SME, na odkaze nižšie, avšak je uzamknutý len pre predplatiteľov SME.
Chocholáče v množiarni trpeli v smrade a výkaloch. Srsť mali vytrhanú a v tele parazity
Veterinári museli mať asistenciu polície.
Originál tohto krátkeho úvodného článku nájdete taktiež na stránkach denníka SME, na odkaze nižšie:
https://korzar.sme.sk/c/23524513/chocholace-v-mnoziarni-trpeli-v-smrade-a-vykaloch-srst-mali-vytrhanu-a-v-tele-parazity.html
